› Po vynikajúcich úspechoch motocyklov Laurin & Klement na pretekárskych tratiach sa do popredia rýchlo drali tiež prvé automobily mladoboleslavskej značky
› Modely Laurin & Klement FC a odvodené typy FCS a FCR žali v rokoch 1908 až 1911 vavríny na najťažších pretekoch svojej doby
› Konštruktér automobilky Laurin & Klement Otto Hieronimus stanovil v roku 1908 rýchlostný rekord svojej triedy na britskom okruhu v Brooklands
Bratislava, 1. apríla 2021 – Svetové rýchlostné rekordy, desiatky zlatých vencov z pretekárskych okruhov a jázd spoľahlivosti a renomé značky rastúce neuveriteľným tempom. Automobilka Laurin & Klement víťazila na začiatku 20. storočia doslova v každých pretekoch, na ktorých na štart postavila niektorý zo svojich špeciálov. Pilierom ich úspechu bol model Laurin & Klement FC.
Na príklade prvých úspechov vynikajúcich motocyklov Laurin & Klement si v Mladej Boleslavi rýchlo uvedomili, že motoršportu sa nie je vôbec potrebné báť, naopak, že úspechy v ňom dosiahnuté možno veľmi dobre využiť z obchodného hľadiska. Obaja Václavovia sa teda hneď po dvoch rokoch od premiéry vo výrobe automobilov v roku 1905 pustili do stavby pretekárskeho auta. A viedli si znamenite. Už rok 1906 bol v znamení automobilov vlastnej konštrukcie aj ich prvého víťazstva: L & K Voiturette B s výkonom 9 koní a rýchlosťou 45 km/h obsadil pri pretekoch v rakúskom Semmeringu prvé, druhé a štvrté miesto.
Technický vývoj ale postupoval míľovými krokmi a značka Laurin & Klement sa čoskoro dostala do centra pozornosti doma aj v zahraničí strhujúcou sériou významných športových úspechov. Ich nositeľom bol model FC, postavený na úspešnej platforme osobných modelov typu F. Za konštrukciou a tiež športovými úspechmi typu FC stál šéfinžinier Otto Hieronimus. Výroba prebiehala v rokoch 1907 až 1909 a celkom devätnásť vyrobených kusov sa často líšilo ako motormi, tak i vzhľadom. Vozidlá označené FC dostali pod kapotu radové štvorvalce v niekoľkých rôznych kombináciách vŕtania a zdvihu v objemoch 2 - 2,5 litra podľa toho, do ktorej kategórie alebo objemovej triedy boli na danom športovom preteku prihlásené. Poháňané boli zadné kolesá, a to cez trojstupňovú prevodovku.
Rok 1908 sa pre automobilku Laurin & Klement premenil na obdobie úspechu. V marci obsadila v rôznych kategóriách pretekov do vrchu Zbraslav-Jiloviště celkom šesť prvých, päť druhých a jedno tretie miesto, v Riese pri Grazi docielila medzi dvojlitrami dvojité víťazstvo. Mimoriadnu spoľahlivosť a trvanlivosť automobilov z Mladej Boleslavi preukázal sám Otto Hieronimus triumfom v 686 km dlhých pretekoch Petrohrad-Moskva. Aj v nemeckej Jazde princa Jindřicha nechal L & K FC konkurentov v poli porazených. Trasa 9-denných pretekov vtedy viedla účastníkov z Berlína cez Kiel a Hamburg do Hanoveru, Kolína a Trieru. Cieľ 2200 kilometrových pretekov bol vo Frankfurte nad Mohanom.
Konštruktér Otto Hieronimus skonštruoval špeciály Laurin & Klement FCS s rozvodom OHV a objemom 3,5 l a v Semmeringu 1908 s nimi stajňa L & K obsadila prvé tri miesta v triede. Hieronimus potom zasadol v Brooklands za volant FCS a krúžil rýchlosťou 118,72 km/h. V roku 1908 tak stanovil na vôbec prvom oficiálnom pretekárskom okruhu na svete rýchlostný rekord svojej triedy.
Vôbec najvýkonnejšou verziou radu FC bolo po roku 1909 nekompromisné FCR, ktoré sa už úplne líšilo od pôvodného vozidla. Špeciál so štíhlou karosériou a šípovým chladičom dostal motor s objemom 5,6 litra s výkonom rovných 100 koní (74 kW) a vedel dosiahnuť rýchlosť až 140 km/h. Svoj úplne prvý štart na Semmeringu 1909 premenil Hieronimus na víťazstvo v triede, v ďalších pretekoch do vrchu Zbraslav-Jiloviště a na pretekoch Trieste-Opicina v sezóne 1911 zvíťazil aj v absolútnom poradí.
K najvýraznejším osobnostiam prvého štvrťstoročia existencie firmy patril jej úspešný pretekár a zdatný propagátor v najvyšších spoločenských kruhoch, svojim vlastenectvom (aj akciovým podielom vo firme) motivovaný gróf Alexander Kolowrat-Krakowský. Príslušník jedného z najstarších českých šľachtických rodov trávil noci montovaním pretekárskych strojov a hovorí sa, že k rozpoznaniu od ostatných montérov býval len podľa toho, že bol zo všetkých najšpinavší. Jedna z takýchto pracovných nocí pomohla populárnemu grófovi aj k víťazstvu na pretekoch do vrchu vo francúzskom Gaillon.
Píše sa 10. október 1908. Vtipálek Kolowrat je prihlásený pod pseudonymom Doconald, lenže drevenú debnu s pretekárskym špeciálom typu FC hľadá na miestnom vlakovom nádraží márne. Športová česť mu ale velí bojovať za každých okolností. Jeho cestovné vozidlo typu F už má najazdených 18 000 kilometrov a pri kvalitatívnej úrovni dobových mazív teda vykazuje výrazne väčšie opotrebenie, než by sme predpokladali dnes.
Nie je však nad čím rozmýšľať. "Saša" s mechanikom z auta cez noc demontujú všetko nepotrebné, dokonca aj sedadlá, ktoré nahradí drevenými debničkami bez operadiel a držadiel. Nízkou hmotnosťou sa potom na pretekoch úspešne snaží kompenzovať deficit výkonu proti špeciálom súperov. A skutočne - vo svojej triede porazili všetkých sedem rivalov a radoval sa zo zlata!